So športovcami

Taký obyčajný deň. Čas obeda. V uličkách osady vládne ruch. Deti idú do školy, deti prichádzajú zo školy. Lokálny koordinátor Rasťo rozpráva so ženami sediacimi na lavičke. Tútor Florián plánuje s tútorom Jankom aktivity na poobedie. „Koľko detí berieš do Sabinova?“ Chlapci netrpezlivo čakajú na ďalšie pokyny. „Ok, tak o druhej pri škole.“ Janko má na starosti športovcov. Každý utorok chodia autobusom do Sabinova, kde im miestne gymnázium prenajíma telocvičňu.

DSC_0444DSC_0448DSC_0450DSC_0426

Na chodbe ich už čaká vysoká čiernovláska. Danka Dlugošová, pedagogička pre šport. Chlapci ju prirodzene rešpektujú. Veľmi rýchlo spraví poriadok aj s najvyššími „šarvancami“. Najskôr krátke behy a potom už rozcvička s loptami. Dnes hrajú volejbal. Využívam čas, aby som aj Danke položila pár otázok.

DSC_0499DSC_0502DSC_0535DSC_0597

Prečo ste sa rozhodli spolupracovať na projekte v Jarovniciach?
Danka: Oslovila ma riaditeľka Špeciálnej ZŠ v Jarovniciach, pani Lukáčová. A keďže mám pohyb veľmi rada, športujem v lete, v zime, rozhodla som sa túto ponuku prijať. Učím aj iné rómske deti, chcela som im pomôcť, aby sa dostali z osady.

Akú zmenu by ste si priali vidieť po 2 – 3 rokoch?
Danka: Najväčšou zmenou by bolo, keby sa aspoň pár detí niekde uchytilo. Podľa mňa najjednoduchšie by to bolo prostredníctvom futbalu. Máme veľa dobrých futbalistov i volejbalistov. Pre mňa by bolo úspechom, ak by sa nám podarilo aspoň jedno dieťa umiestniť do futbalového a aspoň jedno do volejbalového tímu v Sabinove.

Čo vám osobne dal čas strávený s deťmi, ako vás ovplyvnili?
Danka: Ťažká otázka. Mne osobne? Vždy pookrejem, keď tieto deti chcú niečo robiť. Toto je základ. Učím aj iné deti a to je väčšinou samé „ja neviem“, „mne sa nechce“, „ja nechcem“. Je radosť vidieť, ako napredujú a ako sa zlepšujú.

DSC_0562DSC_0567DSC_0581DSC_0584

Po tréningu deň ešte nekončí. Cestujú späť do Jarovníc, rovno do špeciálnej základnej školy. Tam tútor Janko vyťahuje diktátovú knižku a športovci si sadajú do lavíc. „Na veži odbili hodiny šesť hodín.“ Poctivo píšu. To isté sa deje vo vedľajšej miestnosti – skupina s tútorom Rudom. Dnes je na programe diktát, v iný deň sa napr. učia diskutovať v skupine. Deti počúvajú a doslova „nasakujú“ informácie. Veď tútor je ich kamarát a „rozumie tomu“. A pri odchode sa už tešia na ďalší deň.

DSC_0463DSC_0677DSC_0695DSC_0698DSC_0699DSC_0704DSC_0708DSC_0716DSC_0725