Nepriamo formujú aj ich osobnosti

Je utorok a vonku prší. Sedíme okolo stola v jednej zo zadných miestností kostola, v osade. O tomto kostole sa skutočne dá povedať, že je miestom stretávania sa. Raz sa tu pripravuje pán farár na omšu, inokedy tu máme stretnutia lokálneho tímu a pravidelne sa tu konajú aj aktivity s našimi deťmi.

Rudo, Jano, Rasťo, Florián, Jano a Lukáš. Každý z nich zažil zásadnú zmenu vo svojom živote vďaka niekomu, kto im včas podal pomocnú ruku. Všetci vzišli z osád, z chudobných podmienok. Dnes okolo mňa sedia ako tútori pilotného projektu. Ak chcete počúvať, prisadnite si.

Prečo ste sa rozhodli spolupracovať na projekte v Jarovniciach?

Ján Zubaj (Jano 1): Túto prácu robím už približne štyri roky a v našej obci Bystré dosahujem veľmi dobré výsledky. Verím, že moje nadobudnuté znalosti odovzdám alebo zužitkujem aj tu, v Jarovniciach. 

Rastislav Zubaj (Rasťo): Ja to beriem ako výzvu. O Jarovniciach som počul len samé negatívne veci. Rád by som poopravili verejnú mienku a v pozitívnom svetle predstavil Jarovnice. Práve prostredníctvom mladých vidím cestu.

Rudolf Pohlodko (Rudo): Ja pracujem s deťmi a mládežou dlhšie a každá skúsenosť sa ráta. Je tu kopec detí, ktorým sa treba venovať a niekde ich potiahnuť.

Ján Mihálik (Jano 2): Pre mňa je to tiež výzva, chcem sa venovať mladým. Potešilo ma, že sa zrealizoval takýto projekt, ktorý je zameraný na jarovnické deti. Konečne sa to pohne správnym smerom.

Florián: Rád pracujem s deťmi. Chcem, aby niečo dosiahli. V podstate nikto sa dnes nevenuje našim deťom. Prídu zo školy a tým to hasne. Flákajú sa dookola. Takto majú aspoň kde svoj voľný čas tráviť. A deti sú veľmi radi. Aj rodičia.

Lukáš: S deťmi pracujem už nejakú dobu a viem, že je to veľmi potrebné, aby sa im niekto venoval.

Keď sa pozriete o 2 – 3 roky späť, čo by ste chceli vidieť?
Jano 2: Ak by sa realizoval ďalší projekt, deti, s ktorými robíme teraz, by mohli s nami spolupracovať. Aby potiahli ďalšie generácie. 

Rasťo: Aby videli, kam to môžu dotiahnuť. Tiež pochádzame z rómskych osád. Chceme, aby deti spoznali aj iný svet, nielen ten v osade. 

Jano 1: Aby zistili, čo je pre ne dobré v oblasti vzdelávania sa, aby mali väčšie možnosti nájsť si prácu a prispôsobiť sa majorite, ale so zachovaním vlastnej kultúrnej identity.

Florián: Aby tie deti vyšli z osady, aj s tým, že sa dostanú na školy. Či už stredné alebo aj s tými talentami, s ktorými vyjdú z tohto projektu. Aby sa nejako uchytili v živote a spoznali aj iný život, ako život v osade.

Lukáš: Novú generáciu, ktorá sa vie zaradiť do spoločnosti, má smer a cieľ, je vzorom a postupne sa stáva aj pomocou pre ostatných.

Čo vám osobne dala táto práca?

Jano 1: Pochopil som, ako dokáže jeden človek ovplyvniť iných ľudí. Nie je to len tak prísť a niečo robiť s deťmi. Fakt je to obrovská zodpovednosť. My vlastne nepriamo formujeme ich osobnosť, ale zároveň budúcnosť.

Jano 2: Deti ovplyvňujú nás a my ich. Je to pekné, baví ma to, keď vidím, ako to baví deti. Potom mám väčšiu chuť s nimi realizovať aktivity, pretože deti samy chcú k nám chodiť. Prídu a majú snahu, sú aktívne. Niekedy ich treba až krotiť, usmerniť, ukázať im mantinely. 

Rudo: Sú veľmi skromné, vďačné za každú príležitosť, ktorá sa im naskytne. Obzvlášť vtedy, keď sa im venujeme my. Lebo my s nimi nemáme len profesionálne vzťahy, ale kamarátske, dokonca niekedy až familiárne.

Rasťo: Mne osobne je už teraz ľúto, že nemôžeme s tými deckami byť dlhodobo. Sme tu do konca roka, ale čo potom? Vybudovali sme si nejaký vzťah. Spoznali sme ľudí, životné príbehy i okolnosti a je to strašne krátka doba. Nechcel by som prerušiť tento projekt alebo byť viazaný na časové obdobie. Ja tu vidím aj nejakú svoju budúcnosť, chcel by som tu zostať a pracovať s týmito deckami. 

Jano 1: Možno nielen ja, ale aj viacerí sme si nepriamo uvedomili jednu vec. Žijeme v civilizovanom svete, ale v jarovnickej komunite, sa vytvorila ďalšia komunita – osada. A je to celkom iný svet. Človek si uvedomuje, že pomaličky tie deti vyťahuje z toho ich sveta a dáva im šancu spoznať iný svet. Veríme, že to príjmu. Ale čo potom? Aby to všetko nevyšlo navnivoč. 

Rudo: Bojíme sa, že príde koniec projektu a zase spadnú do toho svojho sveta. Sú tu jedinci, ktorí sú v prelomovom veku. Dokážu už rozhodnúť o svojej budúcnosti a práve kvôli nim by bolo veľmi dobré, keby projekt pokračoval. Aj ja som zhodou okolností bol v takom veku, keď som dostal pomocnú ruku a dostal som sa na vysokú. Keby mi vtedy nepomohol projekt istého občianskeho združenia, kto vie, kde by som bol. Myslím si, že aj tu máme deti, konkrétne napríklad René Červeňák, ktorý sa veľmi dobre učí. Chodí na strednú školu, kde sa chce pokúsiť aj o maturitu. Vidím v ňom veľký potenciál, môže sa dostať ďaleko. 

Lukáš: Nové skúsenosti a zážitky, spoznal som nových ľudí a nadviazal nové priateľské vzťahy. 

Deti z Jarovníc sa stretávajú aj s deťmi, ktoré sú už zapojené v programe Divé maky. Má to zmysel? 

Rasťo: My to nazývame „vytrhnutie z prirodzeného prostredia“. Aj mimo spoločných workshopov sa snažíme privádzať deti z Divých makov do Jarovníc a deti z Jarovníc tam, kde žijú deti z Divých makov. Našim zámerom je ukázať im posun a vzájomne ich zbližovať, aby sa mohli porozprávať, vymeniť si skúsenosti, dozvedieť sa, čo pre ne znamenajú Divé maky. 

Napríklad teraz, celú sobotu boli 4 chlapci, hudobníci a tanečník, v Čičave. Chlapci boli nadšení. Stretli sa tam taká banda 20 hudobníkov z Divých makov aj Jarovníc. Navzájom si vymieňali skúsenosti, bolo to veľmi pekné. Bol tam aj René Červeňák, ktorý je jedným z najtalentova­nejších tanečníkov z Jarovníc. Učil divadelníkov z Divých makov choreografie zamerané na divadlo, na scénky. V sobotu cvičili a v nedeľu točili amatérske videá, ktoré poslali do jednej súťaže. René im vytvoril ucelený krátky program, v ktorom napríklad chalani tancovali electric boogie. Bolo to super. 

Jano 1: Boli tu aj divadelníci z Bystrého. Aj tu v Jarovniciach sa snažím takú skupinu zostaviť. Takže deti z Bystrého si opäť s deťmi z Jarovníc vymieňali skúsenosti, zážitky a zároveň nadviazali nové kontakty a priateľstvá. Mal som naplánované, že takéto stretnutia budem organizovať každú sobotu, ale vzhľadom na to, že je to náročné, robím to iba raz mesačne. Vezmem ich so sebou a sú tu celý deň.

Lukáš: Pri stretávaní sa s deťmi z divých makov, vidia deti z Jarovníc, že má to zmysel na sebe pracovať, lebo pri rozprávaní s nimi zisťujú čím prešli a kam sa posunuli a sú pre nich motiváciou, aby na sebe stále viac pracovali.