Fotenie „krásna“ v Jarovniciach

Spočiatku zamračená a upršaná sobota sa akoby mávnutím čarovného prútika premenila na slnečný deň. Dátum 3. júl sa zapíše u detí z Jarovníc ako deň veľkého fotenia. Príchod fotografa Šymona Klimana do jarovnickej Špeciálnej základnej školy vyvolal rozpaky a červeň na tvárach mnohých detí. Avšak po chvíli vzájomného oťukávania a šibalských úsmevov vymizli aj posledné obavy a neistota z nadchádzajúceho fotenia.

Deti zapojené do pilotného projektu „Divé maky – šanca pre rómske talenty z celého Slovenska“ sa zhŕkli pred školou a so záujmom sledovali Šymona, ktorý si začal rozkladať techniku. Rozhodol sa najskôr odfotiť decká v prostredí školského dvora, aby sa s jeho prácou oboznámili.

Počiatočná hanblivosť sa pred objektívom fotoaparátu vytratila a nahradila ju obrovská chuť predviesť sa v plnej kráse. Šymon už na začiatku povedal svoj zámer: „Fotím cigánov tak, aby boli pekní. Chcem ich ukázať inak ako ostatní. Preto chcem, aby ste si obliekli svoje najkrajšie šaty a ja vám urobím krásne fotky.“ Svoj talent predviedol pred objektívom aj nádejný tanečník René Červeňák.

S pomocou lokálneho koordinátora Rasťa Zubaja si náš zanietený fotograf vybral niekoľko detí. , ktoré sa rozhodol nafotiť v ich prirodzenom prostredí, v nádherných šatách a s veľkým oduševnením. Ako prvý nás privítal doma Paťo Giňa, syn Floriána Giňu, tútora žijúceho priamo v osade. Florián pozná všetky obyčaje tu žijúcich Rómov a počas celého dňa nás spolu s Rasťom sprevádzali po najväčšej rómskej osade na Slovensku.

Po fotení u Giňovcov, ktorým sme spôsobili plné ruky práce s „rekonštrukciou priestoru na fotoateliér“, sme sa pobrali o dom ďalej. Spoza dverí hanblivo vykukovala Barborka Duždová, ktorej sa fotenie natoľko zapáčilo, že nám predviedla niekoľko modelov spoločenských šiat a svoju prehliadku zakončila v nádherných svadobných šatách. „Barbora, kde máš ženícha?“, pokrikovali okolostojaci so šibalskými ohníkmi v očiach.

Šymonovi sa na skvostne vyzerajúcom kamennom dvore Duždovcov tak zapáčilo, že vyčaroval rumenec na lícach ďalších dvoch dievčat – Janky a Nikoly.

Okolo obeda nám slnko predviedlo svoju silu a tak sme s radosťou prijali pozvanie a pohostinnosť Slávkinej rodiny, ktorá nás prichýlila vo svojom maličkom, no útulnom domčeku. Pri dobrom čajíku nám Rasťo Zubaj prezradil, že v škole im chýbajú ešte dvaja pedagógovia. „Jeden, ktorý by sa venoval divadelníkom a jeden pre deti s literárno-dramatickým nadaním. Vieš, naším cieľom je, aby sa čo najviac detí dostalo na stredné školy.“

Po osviežujúcom odpočinku nás Rasťo odviezol do druhej časti jarovnickej osady. Tam sme navštívili krásnu Lucku Digovú, ktorá Šymonovi učarovala svojou prirodzenosťou. Po chvíli prišla aj Vierka nahodená v krásnych šatách a šarmantne zapózovala na dvore pred nedočkavým obecenstvom z blízkeho i ďalekého okolia.

Našou poslednou zástavkou sa stal malý domček na samom konci osady obklopený krásnou lúkou. V ňom nás už netrpezlivo očakávali malé modelky a „strične“ (sesterničky) Soňa a Petra. Postupne sa k nim pridali deti vracajúce sa z neďalekého potôčika, kde sa chodia v slnečných dňoch vyšantiť.

Z osady nás vyprevádzal ďalší z tútorov, Janko Zubaj a zanedlho sa prišli rozlúčiť aj Rasťo s Floriánom. Deň prežitý v Jarovniciach, v spoločnosti veselých, bezprostredných a šikovných detí bol nezabudnuteľný.

Foto zľava do prava: Ján Zubaj, Florián Giňa, Šymon Kliman, Rasťo Zubaj.